Peter Polák z Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie od svojich 23 rokov už viac ako osemkrát obehol Zem okolo rovníka. Doteraz zabehol takmer 200 maratónov, z ktorých 21 aj vyhral. Päťkrát bol na maratónskej trati majstrom Slovenska a dvakrát sa stal dokonca majstrom sveta na stokilometrovej trati vo svojej vekovej kategórií. Dohromady absolvoval viac ako tisíc pretekov, z toho asi 300 víťazných. No niečo podobné, ako bola štafeta s farárom Petrom Gombitom a jeho priateľmi z Košíc do Vatikánu, doteraz nezažil. Sám seba nazýva Peter Polák remeselníkom. Pracuje v laboratóriu na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach a je športovec telom aj dušou. Aj preto nezaváhal, keď ho otec Gombita oslovil, aby sa pripojil k ich štafetovému behu, ktorého cieľom bolo upozorniť na trápenie chudobných a ľudí bez domova.

„Už keď sme sa postavili na štart štafety a videl som zloženie tímu, bolo mi jasné, že bez toho, aby nad nami držal ochrannú ruku niekto zhora, to nemôžeme zvládnuť,“ hovorí Peter Polák. Aj v minulosti sa síce zúčastnil na dlhých štafetových behoch, no vtedy spolu s ním bežali špičkoví športovci. Okrem iných napríklad aj legendárny atletický pár Emil a Dana Zátopkovci, s ktorými sa kedysi dávno zúčastnil na štafete Košice-Wuppertal. Tentoraz však na štarte nestáli trénovaní atléti so špičkovo vybaveným podporným tímom, ale partia starších mužov, vrátane jedného bezdomovca a jednej dievčiny. „Už po troch dňoch sme mali takú krízu, že som si uvedomil, že keď sa takto trápia chudobní, tak im jednoducho musíme pomáhať,“ zamýšľa sa nad posolstvom, ktoré sa svojim behom snažili ľuďom odovzdať. Denne bežali 40 kilometrov, spali tri hodiny, a aj keď im na Slovensku a potom aj ku koncu štafety v Taliansku dobrí ľudia pomáhali, niekoľko dní boli odkázaní len sami na seba. „Každý jeden z účastníkov štafety zo seba vydal úplne všetko. Keď sme dobehli do cieľa a v nedeľu sme išli na omšu, zažil som niečo, čo som nikdy predtým v živote neokúsil. Farár Gombita mi povedal, že to bola duchovná očista za odmenu. Niečo na tom asi bude,“ zamýšľa sa známy maratónec s tým, že človek je po niečom takom oveľa pokornejší. Najväčší emotívny zážitok však pre neho bola audiencia u pápeža Františka v stredu niekoľko dní po dobehnutí štafety. „Bol som len niekoľko metrov od Svätého otca. Bolo to niečo neuveriteľné,“ opisuje nekaždodenné stretnutie.

Od jeho návratu z Ríma síce už uplynulo viac ako desať dní, no ešte stále sa mu podľa jeho slov o tom behu sníva. „Zatiaľ čo predtým som spal šesť či sedem hodín, teraz spím osem a pol i deväť hodín denne a budím sa na to, že musím ísť striedať štafetu,“ smeje sa Peter Polák a dodáva, že aj keď bol tento beh jedným z najnáročnejších aké kedy absolvoval, vôbec neľutuje, že sa na to nechal nahovoriť.

-ker-