70. výročie – stretnutie bývalých zamestnancov HF / FMMR TUKE
Vážené dámy, vážení páni
Je mi veľkou cťou vysloviť zdanlivo obyčajné a jednoduché konštatovanie: Naša fakulta oslavuje 70 rokov od svojho založenia.
V tejto jednej vete je ukryté množstvo životných príbehov, udalostí, zážitkov, spomienok i nádejí. Na fakulte zostal kus života študentov, zamestnancov, priaznivcov, aj rodičov, všetkých nás - a ja pevne verím, že všetci sme si odtiaľto odniesli veľa dobrého a užitočného. A preto zdôrazňujem slovo NAŠA.
Dovolila som si Vás pozvať na toto skromné neformálne stretnutie - pretože sa vraví, že pamäť je vďačnosť srdca. Preto mi dovoľte poďakovať sa Vám. Všetkým ktorí ste tvorili akýmkoľvek spôsobom históriu našej fakulty. Spomienka a vďačnosť však patrí aj tým, ktorí už dnes nie sú medzi nami, ale v našich srdciach a srdciach absolventov našej fakulty majú nenahraditeľné miesto.
Moja vďaka patrí všetkým Vám - všetkým učiteľom, hospodárskym pracovníkom a ostatným ktorí pôsobili na Hutníckej fakulte / FMMR , za všetko to, čo ste pre generácie hutníckych inžinierov vykonali. Hlavným dôvodom, prečo boli naši pedagógovia obdivovaní, cenení a tiež milovaní, boli aj ich postoje, láskavý prístup ku študentom, a pevný morálny základ – a ja to viem posúdiť, veď som tu študovala a medzi Vami vidím veľké množstvo ľudí, ktorí ma v živote ovplyvnili dobrým spôsobom a smerom – alebo aj zobrali ťahák.
Nepochybujem že viete, ale trošku si dovolím zopakovať históriu…
Práve pred 70 rokmi vznikla fakulta, ktorá sa hlási k historickému odkazu Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, a teda i k blížiacemu sa 260. výročiu jej založenia rozhodnutím Márie Terézie z 13. Decembra 1762.
Je len samozrejmé, že v tak bohatej histórii fakulty existujú vývinové etapy. Pred 5 rokmi sme sa tu takto stretli, bolo to obdobie, kedy sme zavŕšili jednu etapu existencie Hutníckej fakulty a kontinuálne začali etapu ďalšiu - FMMR – ale je jedno ako sa voláme, všetci naši absolventi tvoria jednu veľkú rodinu, založenú na tradíciách a pripravenú na výzvy a inovácie. Je len na nás ako budeme stavať ďalšiu cestu fakulty – nebude to asi diaľnica ani cesta prvej triedy, bude množstvo výtlkov, aj dier a priepastí…ale ak budeme v dobrej kondícii, zvládneme aj toto obdobie.
A čo želám fakulte do budúcna? Robiť len veľké veci... som presvedčená, že aj veľké veci je možné robiť ohľaduplne a čestne, že spolupráca a loajalita znamenajú oveľa viac ako osobný prospech, že názorová jednotnosť sa nevytvára príkazom, ale buduje sa v diskusii a rešpekt sa dá vybudovať aj vtedy, keď vedenie fakulty je dostupné a otvorené nielen pre zamestnancov, ale aj pre študentov.
Je to ako s tými povestnými tromi prútmi kráľa Svätopluka – len spoločne môžeme budovať pevnú inštitúciu a robiť už spomínané veľké veci...
A prúty, to sú naše pracoviská – Ústav metalurgie, Ústav materiálov a inžinierstva kvality a Ústav recyklačných technológií a hlavne ich ľudský potenciál.
Máme svoju históriu, máme svoju budúcnosť, a to, čo teraz potrebujeme, je vidieť príležitosti aj v zložitých časoch a využiť ich. Rada by som pri tejto príležitosti vyslovila nádej, že naša fakulta bude aj naďalej hrdo niesť vlajku šíriteľa vzdelanosti, bude vychovávať ďalšie a ďalšie generácie bakalárov, inžinierov a doktorandov a bude svedkom formovania budúcich generácií našich potomkov. Je to v našich rukách... Držte nám palce
Zdar BOH!